vendredi 25 mai 2012

Derrière une diversité apparente, s'érige une authentique unité des Malgaches


L’ena hors les murs
Magazine des Anciens Elèves de l’ENA

Dossier
Madagascar, le développement à cœur

Hors série/avril 2012
Pages 12-13

Propos recueillis par Bodo Andrianarisoa.



Derrière une diversité apparente, s’érige une authentique unité des Malgaches




Entretien avec
Vahömbey Rabearison
Anthropologue

Artiste, chanteur, philosophe mais surtout analyste subtil de la réalité malgache, Vahömbey Rabearison a développé un projet de société qui promeut l’unité et la communion d’esprit. De quoi assurer des siècles de paix et de sérénité pour les Malgaches…
Décryptage.


Vahömbey, on vous connaît comme artiste et comme philosophe, mais récemment, vous avez présenté un projet de société pour l’avenir de Madagascar. Pouvez-vous nous en parler ?

FAnambinana MAdagasikara, notre mouvement humaniste, est le premier à avoir annoncé publiquement ma candidature aux prochaines présidentielles dès le 06 juillet 2009. Nous avons publié en Août 2010 notre projet de société que nous ne cessons d’affiner sur fanambinanamadagasikara.blogspot.com

Tanin-taranaka, terre des descendants, est un concept en vigueur à l’Académie Malagasy. Pour bâtir ce futur sur le socle du pré carré identitaire réduit au terroir familial ou au territoire clanique, il nous faut actualiser en permanence la dynamique culturelle de l’identité nationale.

Vouloir évoluer ensemble consiste à vivifier sans répit l’idéal patrimonial de la Nation - Firenena – qui symbolise le cœur et l’âme de la Patrie – Tanindrazana. Cette communion d’esprit autour du bien commun s’avère essentielle pour la prospérité de la postérité.

Notre vision politique du « Jery donia » - le mieux-vivre - s’articule autour de cette conceptualisation qu’on parle de solidarité, de progrès, ou de toute autre noble visée pour la société. Au politique de fournir l’impulsion nécessaire, et Madagasikara se réveillera. Le monde nous comptera bientôt parmi les nations exemplaires.

Si vous nous parliez du développement de Madagascar, que considéreriez-vous comme le frein le plus difficile, et pourquoi ?

(Sourire). L’adjectif difficile compte parmi les mots bannis de mon vocabulaire ordinaire. Disons plutôt que le frein le plus visible est celui de la corruption. Sa chaîne internationale étrangle en bout de laisse les plus vulnérables dans les pays mal gouvernés. Ceux qui l’ont carrément adoptée comme style de vie veulent la banaliser. Il suffit d’inverser la tendance. Remettre les bonnes normes sur les rails en sanctionnant les déviants tout en motivant les méritants.

D’ailleurs, nous voyons tous le vent se lever sur le monde entier. Il présage le crépuscule des crapules. Les cartes s’envolent pour mieux se redistribuer, pourquoi pas sur le tapis d’un New Deal keynésien ? (1) Entre autres alternatives rédemptrices de la dignité humaine, bien sûr. En tout cas, notre choix est fait : prospérité égale intégrité.

Et qu’estimez-vous comme la solution la plus efficace ? Et de quelle manière la mettre en œuvre ?

Les  mesures immédiatement applicables relèvent de notre propre volonté politique.

Primo, éthique sans faille des gouvernants. A commencer par le Président de la République. Cette première personnalité de l’Etat doit incarner l’éthique. Il sert de modèle irréprochable et fait preuve d’une volonté inflexible dans ce sens. La transparence se doit d’être optimale sur ce point précis. C’est la condition sine qua non pour conquérir, sauvegarder et rentabiliser la confiance de tous les acteurs de la nation. Ce facteur est crucial, fondateur, stabilisateur et mobilisateur.

Secundo, dépolitiser l’administration. C’est la raison majeure de notre décision de n’exercer qu’un unique mandat présidentiel. Dès lors, inutile d’user de trafic d’influence, de marchander ou de manipuler l’autorité publique en vue d’une réélection, éventualité à éliminer d’office.

Tertio, réintroduire l’éducation civique en milieu scolaire et renforcer l’éducation citoyenne par une vaste campagne de communication pour soutenir les actions sur terrain de la société civile. Parallèlement, renforcer les lois tout en veillant soigneusement sur leurs modalités d’application et leurs conditions d’exécution.

Soit dit, en passant, notre incohérence en matière de Loi constitue aujourd’hui l’une de nos failles les plus béantes. Comme le virus de la corruption s’y engraisse, il est nécessaire d’assainir le système pour enrayer l’infection. Donc, priorité absolue : installer la Haute Cour de Justice. Notre pari est de réussir la meilleure gouvernance qui soit.

Last but not least, pour encourager la population à surmonter la tentation de la corruption, juguler la pauvreté dans notre société fragilisée par une verticalité démesurée. Au sommet, une minorité dirigeante étouffée par les agissements des prédateurs et des profiteurs. Au milieu, une classe moyenne en lambeaux. A la base, 11 millions de miséreux écrasés sous le plancher, soit plus de la moitié de la population.

Notre programme politique prônant la justice sociale saura y remédier. Notre paradigme macroéconomique se fonde sur  le travail décent et le plein emploi productif  pour générer le mieux-vivre, l’envie de développement et la culture de la prospérité. Nous encouragerons la créativité, auprès de nos jeunes en particulier.

Les Malgaches ont-ils gardé les valeurs qui ont fait la réputation des anciens et qui les avaient fait respecter comme des sages ?

Bonté divine ! Votre interrogation est plus un questionnement qu’une simple question. Oui globalement, avec les réserves d’usage. Nonobstant tout éventuel résultat d’enquêtes objectives à grande échelle sur l’éducation formelle, non-formelle et informelle, l’accès aux informations, l’assimilation de la société de consommation et aux autres déterminants possibles, mon argumentaire ne s’inscrira que dans un cadre exclusivement générique.

La particularité culturelle du Malagasy est sa foi en sa proximité avec Dieu, Père-Créateur. Diverses formes de religion et de mode d’adoration sont là pour en témoigner. La conception cosmogonique peut différer selon les degrés de rigorisme et de syncrétisme adoptés.

Quoiqu’il en soit, épris de spiritualité, les Malagasy s’efforcent d’entretenir leurs principaux référents axiologiques. Sauvegarder les valeurs morales leur permet de se maintenir dans le flux de la vie. Ce constat plaide dans le sens d’une constante, de génération en génération.

Elargissons notre point de vue. Toute table de valeurs s’appuie sur le système normatif en vigueur dans le milieu ambiant. Or nos réalités locales offrent toute une palette de nuances culturelles d’un bout à l’autre du pays. Caractère pudique et strict sur les plateaux, tendance mystico-esthétique dans le sud profond, enjouement et moeurs libertines dans le nord, etc. La notion même de valeur diffère donc sensiblement entre ces échantillons de population.

Derrière cette diversité apparente, s’érige pourtant une authentique unité. Celle-ci prend la forme d’une structuration hiérarchique caractérisée par une subtile conjugaison de l’aînesse et de la séniorité. La fonctionnalité d’un tel système permet de contrôler et de garantir l’attachement de l’individu aux groupes d’appartenance et/ou de référence. Qu’on parle de famille ou d’église.

Etre banni de sa communauté identitaire est la pire sanction qui soit pour un Malagasy. Gare à toute velléité d’émancipation qui menace de désorganiser le groupe. Toute initiative pour le progrès, qu’on parle de mieux-vivre ou de développement, a intérêt à tirer adroitement profit de ce penchant pour la grégarité. Autant dans ce cas, raisonner et agir en termes de dynamique d’ensemble. La clé pour faire avancer les gens et bouger les choses: l’affect.

Cette mise en contexte établie, disons qu’ainsi se conçoivent, se transmettent et s’appliquent les valeurs existentielles. Immuables, ces dernières modulent leur expression au gré du temps. Paresseusement quelques fois, puisque comparé à l’économique plus véloce, l’idéologique a la carapace plus épaisse. Mais les valeurs s’adaptent et se remoulent quand même assez aisément, la globalisation aidant.

Ici, la sagesse se rapproche de l’intelligence. Celle du cœur de préférence. Seule l’estime des siens rend vénérable tout véritable ancien. Témoin et passerelle du temps, il lui faut avoir du liant. L’harmonie sociale est à ce prix. L’élan de solidarité aussi, le fameux « fihavanana », point focal de notre table de valeurs à caractère national.

Pour nous, un ancien est un raiamandreny, père et mère à la fois. Le jour où Madagasikara disposera d’un authentique raiamandreny à la tête de la nation, nos valeurs originelles sauront nous transcender au-delà de toute imagination. Puisse ce raiamandreny parvenir à harmoniser ciel et terre tel un mpanazàry et notre légendaire sagesse gagnera en renom.

Le message que vous avez à passer en ayant le développement malgache à cœur ?

La sagesse malagasy parle de toko telo mahamasa-nahandro, les trois pierres du foyer d’où s’élèvera le meilleur fumet. C’est pour évoquer la maturation d’un projet. Les nôtres sont mieux-vivre, développement et prospérité. De quoi humaniser à souhait la société.

Mot de la fin, franc sourire et poignée de main ? La base de notre logotype est le trèfle à quatre feuilles : foi, espérance, amour et chance. La générosité de la nature l’a fait pousser dans notre jardin. Venez et prenez-en si vous voulez. Tout bienfait croît quand il est partagé, vous savez.


(1)      “Redistribution, global imbalances and the financial and economic crisis”, international  journal of  labour  research, 2011 / Volume 3 / Issue 1, International Labour Organization, Geneva, 2011. Author: Eckhard Hein, Berlin School of Economics and Law.




ANDRIANJARA: crédit photo Vahömbey et design logotype FAnambinana MAdagasikara - FAMà





                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   

"Tafatafa", gazety Valosoa 19.05.2012


Gazety Valosoa, sabotsy 19 mey 2012. “Tafatafa” nitondra ny lohateny hoe: 

“Kandidà ho Filohampirenena koa.”






















1) Iza marina moa aloha Vahömbey ?

Rabearison Roland Dieu Donné Vahömbey. Teratany Malagasy, taranaka Merina sy Tandroy milaro karana Baniâna. Raim-pianakaviana, 53 taona, efa loa-jafy. Monina ao Antsirabe.

2) Inona no tena zavatra ataony, efa mpanao gazety teo aloha, mpanakanto, dia inona avy koa ?

Mpampianatra serasera sy fanabeazam-boa ny mahaolona teo anivon’ny anjerimanontolo. Mpiandraikitra ny ivotoeram-pandraharahàna BEzoro-ingénierie culturelle. Mpandalina ny maha-Malagasy sy mpanoratra ary mpanabe eo amin’ny sehatra karaté-do

“Mpandio pôlitika” fa tsy mpanao pôlitika. “Mpandio pôlitika” miatrika ny mpamiravira pôliFika.

3) Efa nanambara ianao fa hirotsaka hofidiana amin'ny fifidianana filohan'ny Repoblika ho avy, inona no nanosika anao ho amin'izany ?

Efa fantatro hatry ny faha-zaza ny anjara andraikitro eto amin’ny firenentsika. Fiomanana ho an’izany avokoa ny làlam-piofanana samihafa tozoiko hatramizao. Efa niomana ny hirotsaka aho taorian’ny mandat faharoa-n’ny Filoha teo aloha. 

Nony nitranga ny korontana dia nanambara ampahabemaso izany avy hatrany aho ny 06 jolay 2009. Rehefa nitranga ny fanonganàm-panjakana dia nandefitra teo anoloan’ireo mpisetrasetra aho saingy nitaky fifidianana vaovao raha vao feno ny fepetra mahatomombana izany.

4) Misy fikambanana na antoko manosika ve ianao ho amin'izany ?

FAnambinana MAdagasikara, afohizina hoe FAMà, dia hetsiky ny olompirenena mandàla ny mahaolona iorenan’ny maha-Malagasy. Sady tsy antoko pôlitika no fikambanana fa fiaraha-misalahan’ny tsara sitrapo, mpamelombolo ny mahaolona sy ny maha-Malagasy. 

Mahenika ny vazan-tany i FAMà ankehitriny . Mandraharàha ampahamendrehana. Miandry ampilaminana ny lalàna vaovao hifehy ny fifidianana. Aorian’izay vao hiseho masoandro. 

FAMà ? Famaha olOna, famaha olAna.

5) Manana programan'asa na dinam-piaraha-monina ve Vahömbey amin'izay firotsahana hofidiana ho Filohan'ny Nosy izay ?

Efa tamin’ny aogositra 2010 no navoakanay ny vinam-piarahamonina FAMà. Teny frantsay no nampiasaina ho an’ireo mpanapaka hevitra isan-tsokajiny, na Malagasy na vahiny. 

Tamin’ny 30 novambra 2011 no natolotra ny sori-draharàha, narafitra tamin’ny tenin-drazana izy io ho an’ny be sy ny maro. Io volavola io no ifantohan’ny tafa sy dinika ifanaovana amin’ireo rehetra ihaonana. 

Eo ampanontàna boky koa aho ankehitriny, enti-manazava ny ambahanday ilaina. Ny mahaolona sy ny maha-Malagasy, ireo no mamelona aina ny jery ankapobeny. 

Tanin-taranaka no iaraha-manangana ihasinan’ny Tanindrazana ho Firenena. Koa lahara-pahamehana ho an’i FAnambinana MAdagasikara ny fitsinjovana manokana ny tanora sy ny taranaka fara-mandimby ho vanon-ko olona. 

Fanabeazana lavorary isan’ambaratonga sy asa mendrika ary fivelomana mahomby ho an’ny tsirairay no dikan’izany.

6)Azo lazaina ho mbola mikatso ny fivoahana amin'ny krizy eto Madagasikara amin'izao fotoana izao, manana vaha-olana amin'izany ve Vahömbey ?

Manefy antsika Malagasy eto Madagasikara izao mitranga izao. Fanentanana antsika hirija ara-batana, haranitra ara-tsaina, hadio fo sy halemy fanahy. Lalina dia lalina ny fitiavan’Andriamanitra, Ray Mpaàry, ny olony. 

‘Ndeha atrehina ankitsim-po izay mety ho lazon’ady. ‘Ndeha hisikina dieny izao ho mendrika an’i Madagasikara izay efa manomboka mirànga. Mangahazo mangidy malemy izao atelintsika mianakavy izao, tsetsafina ankalemem-panahy. Matezà rohitina, tompoko, ny aina. 

Na anatin’ny maneno fitatra aza isika izao, efa madiva dia madiva ny mangoambodi-lanitra. Koa alao hery, tompokolahy sy tompokovavy.

7)Lasan'ny sosialista ny fitondrana any Fantsa, inona no mety ho fiantraikan'izany aty amintsika raha ny fahitanao azy ?

Migadona ny fotoana ivoaran’izao tontolo izao ho amin’ny Tsara. Maro dia maro ny singan-torohay eo amin’ny sehatra pôlitika sy ekônomika, ara-piarahamonina sy ara-kolontaina, manambara izany. Anisan’izany ny fitondrana ampelan-tànan’ny sosialista any Frantsa ankehitriny. Hifantoka kokoa amin’ny olana makadiry an-tsinay malemin’ny fireneny ireo mpitondra vaovao ireo. 

Saingy tsy midika velively izany fa hanamaivana ny vaoho ara-kolontsaina sy ara-pôlitika ary ara-ekônomika angejàn’ny fanjakan-dry zareo antsika. Mety vao mainka aza ho sadasada ny paikadin’ny mamba miha-ritra atody ! Koa anjarantsika ny mihoitra malaky !! Manavo-tena dieny mareforefo mbola marary kibo ry zareo ireo !!! 

Angovo faran’izay raitra isika ambanilanitra Malagasy rehefa ny mpitantana ny fitondrana no tafajoro ho mpiandàlana feno fanahy sy mazava fo. Vonona hiantsoroka ny andraikiny sy hiloloha ny hasin’ny Firenena i FAnambinana MAdagasikara – FAMà

Isika tsirairay avy, tompokolahy sy tompokovavy, no famaha olOna sady famaha olAna. Koa samia tahian’Andriamanitra. Matezà rohitina, tompoko, ny aina.

dimanche 13 mai 2012

MAHAOLONA MALAGASY # 03




8. NY MAHAOLONA IORENAN’NY MAHA-MALAGASY

« Very tadimpoitra ! » Oadray !!!

« Very tadimpoitra ! », hoy ny fitenenana enti-misokajy ireo olona verivery tadidy, toa tsy mahatombina firy koa kinanganànga fanaovan-draharàha mihitsy aza indraindray. Manginy fotsiny ny toa farofirofy, vizambizam-poana ampitoerana sy saozànin-dava.

Sao tsy fidiny azireo kosa aza izany ?!?

Mety tsy fidiny tokoa raha taorian’ny nahalatsahan’ny tavonin’izireo dia tsy mba nisy nikarakara araka ny tokony izy ilay kitapo nifonosana tao ankibon-dreny. Zary fahazarana sadasada mantsy ankehitriny ny manarinary fahatàny an’iny tavony iny ! Any amin’ny fanariam-pakon’ny clinique sy ny maternité, sanatrian’ny vava !! Aoka re, tompoko, marina tokoa !!!

Fanaontsika Malagasy ny mandray an-tànana an’iny kitapo nifonosana iny. Tandremana fatratra ny famiraviràna azy. Asitrika ambany tokonan’ny trano onenana, na trano nolovàna tamin-drazana mihitsy aza raha azo atao. Rehefa tsy izay dia fantenana fatratra ny toerana anitrihana azy. Ireo mpahalàla rohontany dia maharaka tsara ny tokony atao.

Anton’izany ? Tsy fomba zary fomba fotsiny izany fa misy antony lalina dia lalina !

Rehefa miomana hidina ety ambonin’ny tany ny fanahin’olona iray dia tolorana ny antsipirihany rehetra mikasika ny làlan-kombàny sy raharàha ho tanterahany mandritra ny havelomany ety. Miampy ireo toro-marika enti-manatanteraka antsakany sy andavany izany.

Tsaroan-draOlombelona izany mandavàm-piainany ary miefonefona ao anatiny ao lalandava. Tokony ezahany tadidiana rahateo izany rehefa sendra kihon-dàlana mampisalasala izy. Izay tolotra hatrany an-danitra izay ilay antsointsika hoe “Ariram-piainana”.

Ny maha-saropady ny fikajiana ny tavony ?

Ny tavony no soson-tahiry, na reçu, mikajy io "Ariram-piainana" io. Atao tsara levenana izy io mba ho levona miandàlana ao amin’ny toerana mendrika azy. Mamahatra tsara amin’ny tany, manomboka eo, ny herijika mamelona aina ilay olona vao teraka. Matanjaka kokoa izy mandritra ny havelomany satria mora ho azy ny mampitohy ny herijikan’aina azy manokana amin’ny herijikan’aina manenika ny tany aman-danitra sy ny voaàry manontolo. Hany ka zary kindriandriana ho azy ny mivoatra lalandava miha-vanon-ko olona.

Ho an’ireo misalasala eo anoloan’izay voalaza izay dia tomory ny vokatrin’ny fikarohana amin’ny microkinésithérapie. Mampiaiky ireo mpikaroka ny fahendrentsika Malagasy eo amin’izay lafiny izay. Isika Malagasy, raha oharina amin’ny mponina manerana izao tontolo izao, dia anisan’ireo vitsy dia vitsy an’isa mahakajy io fahalalàna lalina dia lalina io, hoy ny mpikaroka siantifika. Saropady satria sarobidy ho antsika ny fikarakarana tavonin-jaza vao teraka.

Koa aza atao fomba fehy fomba re, rey olona, marina. Koa ho tonga amin’ny kihanihany hoe: “Aza mitoditodika rehefa mandevin-tavony sao maha-njola ny zaza !”. Sangisangy angamba izany saingy zary tenany ihany koa rehefa tomorina akaiky.

Kajio fatratra re, rey ray aman-dreny, ny tavonin-jaza. Hajao ny fanao dia ho bolangina ny zaza, alavirim-parofy sy matsilo saina koa ambini-manasatra mandavam-piainana !

Raki-pahendrena ho an’ny manam-panahy satria sarobidy ny menaky ny aina ary mamy ny miaina. Atsipy ny tady antandrokin’ny omby, atsipy ny teny ampon’ny mahalala.

(Hitohy)

vendredi 11 mai 2012

MAHAOLONA MALAGASY # 02



5. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

"Rajakom-bazaha", hoy ny poety Jean Narivony izay. Samy tofoka, sanatrian'ny vava ladian'ny lela, ny soketaina hoe rajakom-bazaha isika mianakavy. Ny vazaha rahateo any avaratra, isika Malagasy aty atsimo. Ohatra tsotra dia tsotra, atahorana mafy any ny "vendredi 13". Aty amintsika kosa io manambina. Atsimo sy avaratra re ê. Samy manana ny sora-danitra tandrify azy araka ny onenany.

Koa tomory akaiky fa maro dia maro ny pitson-javatra toa izany izay mangeja tsy nahy antsika mianakavy hatrany ampara-hatoka. Izay mahabotrabotra any, mety mahakôzatina aty. Tsy ry zareo no ratsy, na isika no tsara, fa olombelona sahala avokoa isika. Saingy samy masina an-taniny. Toa izay no nandrafetan'ny Mpaàry ny voaàriny.

Koa ny vazaha ve no mand-rajako antsika sa isika, sanatria, no mi-rajako tsy nahy satria varimbariana ? Anjarantsika ny mamongotra ny "néo-colonialisation" any ampara-hatontsika. 

Koa "Rehefa manao inona aho, na misaina toa inona aho, na mihevitra toa inona aho, na miteny toa inona aho no mi-rajako tsy fidiny ? Ahitsiko avy hatrany raha vao tsikaritro."

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.

6. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

Rohontany: " Alahamady, adaoro, adizaoza, asorotany, alahasaty, asombola, adimizana, alakarabo, alakaosy, adijady, adalo, alohotsy. "
(1)

Miazakazaka ny "architecte contemporain" mianatra mafy mikasika ny "feng shui" sinoa manambara ny fikorian'ny herijikan'aina mba ahalavorary ny taotrano, ohatra. 
Rehefa mandrafitra trano anefa dia ny toeram-pivoahana anariana maloto izay tokony atao any amin'ny Adimizana, matetika tsy voatandrina velively. Rehefa tsy hay idivirana ny toa izany dia ilaina ny fahafantarana rohontany anazariana ny herijikan'aina ao an-trano mba hahatamàna sy hanambina.

Mahasoa tokoa ny "feng shui" sinoa saingy ny rohontany tsy mena-mitaha sady io rahateo no sahaza an-draMalagasy.

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.

7. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

Ho an-draMalagasy, ny vava andro amin'ny herinandro dia ny ALAKAMISY ary ny vodiandro kosa dia ny Alarobia.

Isika moa efa mizatra ny alatsinainy mifarana alahady. Izay no raikitra aloha hatreto dia hatreo izany. Saingy ho an'ny raharaha fikolokoloana ny mahaolona, any antokantrano ohatra, dia mamelombolo kokoa ilay Alakamisy hatramin'ny alarobia.

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.



(1)   Mason-tsokina ahazoana fahalalàna tsotsotra ? Zahao, azafady: " Lars Vig, « Croyances et mœurs des Malgaches », traduit du norvégien par E. Fagereng, édité par Dhal Otto, Fascicule II, 1901. " Ny Loterana no nanonta azy io hatramizay raha ny fitadidiako. Mbola fahita eny amin'ny fivarotam-boky toa ny Librairie Mixte eo Analakely izy io. Ary mirary dia mirary tokoa ny vidiny raha oharina amin'ny fahalalàna azo sokirina ao anatiny.



(Hitohy)

jeudi 10 mai 2012

MAHAOLONA MALAGASY # 01




1. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

Ny fitanisàna:

Ny maha-izaho ahy. 
Ny maha-ianao anao. 
Ny maha-izy azy. 
Ny maha-isika antsika. 
Ny maha-ianareo anareo. 
Ny maha-izireo azireo. 

Ny maha-izy azy ny tsirairay. 

Ny maha-tena ny tena.

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.


2. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

Ny filaza fotoana.

Fantatsika ve ? Manomboka amin'ny Tataovovonana (midi, hoy ny frantsay) ny fanisana andro vao ho an'ny Malagasy any ambany ravinahitra

fa TSY Misasakalina (minuit, hoy ny frantsay) toa ny UTC (temps universel coordonné) na GMT.

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.


3. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

Ny filaza fotoana. 

Miisa 32 ny singam-potoana ho an'ny Malagasy tranainy. Ireto avy izany.

« Mihora-tsahona, Maneno akoho, Mifoha olo-mazoto, Maneno fitatra, Mazava atsinanana, Mifoha ny olona, Mivoaka akoho, Maimbohon-dravina, Mivoaka omby, Mitatao haratra ambany, Mitatao haratra ambony, Mitatao vovonana, Mitsidik’andro, Latsaka ny andro, Mby eny ampitotoam-bary, Mby ampamatoran’ombikely, Folak’andro, Mby anjoron’akoho, Tafapaka ny andro, Mangoron’omby any an-tsaha, Mody omby tera-bao, Mody omby, Mody akoho, Maizimbava vilany, Manokona anana, Manokombary, Homana ny olona, Vory fandry, Mandry ny olona, Tapimandry ny olona, Mivoaka mpamosavy, Misasaka alina. »

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.


4. NY MAHAOLONA IORENAN' NY MAHA-MALAGASY.

Ny filaza fotoana.

Raha amin'ny 12 antoandro izao fotoana itafàntsika izao. Nanomboka aninkeo tamin'ny ora nifohazako ka hatramin'izao tataovovonana izao dia ANDROANY no fiteny. Manomboka izao tataovovonana izao mandra-pahatoriako rahalina dia ANIO no filaza azy.

Fehiny. Présent passé = ANDROANY. Présent futur = ANIO.

Mipàka hatrany amin'ny filôzôfia enti-miaina andavanandro izany koa diniho akaiky anie, rey olona ê.


(Hitohy)