mardi 29 décembre 2015

Kiranyl # 01 : DOYE SIRIRI… Amour et Paix.

Isan’ireo valalanina tamin’ny zava-nitranga nandritra ny taona 2015 nanerana an’izao tontolo izao, hatrao an-tanindrazany, ny mpanoratra. Nahaketraka ny ankabeazan’ny vaovao nipotsaka tsetsy sy teroa. Ohatry ny nifandràmatra izany ny olombelona. Tsy rony tsy ventiny dia nifanaritaka. Nifampihantsy. Nifandrafy. Nifandatsa-drà. Nifamaly faty. Zary notsinontsinoavina ny Aina nampindramin'ny Tompony: Andriamanitra Ray.

Efa nanomboka tokoa ilay soridia malazan’i Gog sy Magog. Mifaninana ny Tsara sy ny Ratsy. Ho an’ny mpanara-baovao naneran-tany, saika nahalikiliky avokoa ny vaovao tetsy sy teroa. Raha tahiany mba nisy singan-torohay nahavelom-bolo, nigorodanan’ny fatipatim-baovao nampihivingivina avy hatrany. Na nampivarahontsana mihitsy.

Nampifantoka ny mpanoratra tamin’ny zava-nitranga tao ankibon’i Afrika izany. République Centrafricaine - RCA no azo ampitahaina amin’ny foitran’ny bolabolantany noho izy tandrify tanteraka ny Equateur. Manana dikany goavana izany ho an’ny mpandinika zava-miotrika.

Toa ny hoe tao amin’io tany io no nifàtratra ny haromontana sy habibiana. Nifandrafy, nifampihaza ho faty ny tsitokotokon-tsarambabembahoaka. Tao no nahitana tamin’ny tranonkala olombelona nandràsaràsa sy nitetika velona olombelona. Ary nandrapaka izany toa hena manta tsotra izao teo anoloan’ny televiziona vahiny. Loza tena loza. Antambo raha samy antambo.

Mifamahofaho ny antony nahatonga izany toe-draharàha mahatsiravina izany. Mbola ho voaboasantsika eto tsikelikely araka izay voatsirambin’ny saina. Ezahan’ny mpanoratra ho tomorina araka izay vitany izay azo fotopotorana rehetra.

Aty Centrafrique ankehitriny ny kapa kiranyl fitetezan-tanin’ny mpanoratra. Handinika. Hanadihady. Hisàvasàva ifotony.

Naninona taty no tonga tamin’izany fara-fahoriana izany ?
Inona no ataon-dry zareo aty ivoahana izany kizo lalina tsy manampaharoa izany ?

Azo tarafina amin’ny any Madagasikara amin’izao fotoana izao ny fitsombadihan’ny toe-draharàha taty tamin’ny fotoan’androny:

1. Famiraviràn’ny firenena matanjaka.
2. Hatendan-kanin’ny pôlitisianina rajakom-bazaha.
3. Hamaivanàn-dohan’ny mpahita fianarana izay nihofo ho bolokim-bazaha.
4. Fanaporetana ny sarambabem-bahoaka mba ho dondrona. Raha vao mahita rirandrirany amin’ny fianarana an-tsekoly dia domboina ho donto.

Mirary koa raha mirary ny mpanoratra hanampy isorohana ny antambo fahita aty mba tsy hihalohalo mandrakizay any an-tanindrazany. Hianatra no alehany aty. Hianatra zava-misy ifotony.

Ny hany ampitaina ho an’ny anio dia ny fihatsaran’ny toe-draharàha taty nanomboka ny 30 novambra lasa teo. Ho an’ny mponina aty dia efa nihamaivamaivana ny andavanandro anjakàn'ny horohoro. Ho an’ny vahiny vao tonga kosa dia hoe: “ Andraiiiy ! Fa ahoana koa ity ? F’inona izao !?! ”

Hay tena mbola mampiadankadàm-poana ny andavanandro any Madagasikara. Tsy mahagàga raha mbola mandany lera mampiady kalizy sy midananàm-poana. Lasan-ko vavany avokoa. Na mpitondra, na mpanohitra, na olompirenena tsotra. Na nandia fianarana, na tsia. Indrindra moa fa ny mihambo ho sady manam-pahaizana no manan-katao sy atokona. Samy miseho ho mahay. Tsy misy tomponandraikitr’inoninona. Mpiandry kitapo latsaka, mpanefoefo tampoka tamin'izay tsy nosasarany, no lasa ohatra ho an'ny ankizy.

Raha ho faty aho, matesa rahavana. Raha ho faty rahavana, matesa ra-omby ihinanana hena matavy. Enga anie tsy hamaky takotra raha sanatria itontonàn-koropaka. Enga anie…

Enga anie Madagasikara tsy hiaina izay manjo ny olona aty. Mandrakizay doria.


Ny fandalovan’ny Pape François taty no nampitselaka sombim-pahazavana figihazin’ny haizin-kitroka. Tatitra nindramina nikasika ny 29 novambra taty Bangui, renivohitr’i RCA : 

Fanevam-pirenena République Centrafricaine - RCA

 « Aujourd’hui, Bangui devient la capitale spirituelle du monde. L’Année Sainte de la Miséricorde commence en avance sur cette terre. Une terre qui souffre depuis plusieurs années de la guerre et de la haine, de l’incompréhension, du manque de paix, a dit le Pape François à Bangui. Mais sur cette terre de souffrance se trouvent aussi tous les pays qui portent en ce moment la croix de la guerre ».
Ce sont les paroles que le Pape François a prononcées dimanche, à la cathédrale Notre-Dame de l’Immaculée Conception de Bangui, avant d’ouvrir la Porte Sainte et le Jubilé de la Miséricorde. Bangui devient ainsi, a ajouté le Pape, la capitale spirituelle de la prière pour la miséricorde du Père. « Nous voulons tous la paix, la miséricorde, la réconciliation, le pardon, l’amour. Pour Bangui, pour toute la République centrafricaine, pour le monde entier, pour les pays qui souffrent de la guerre, demandons la paix! », s’est exclamé le Saint-Père, invitant à répéter à voix haute: « Tous ensemble demandons l’amour et la paix ».

Le Pape a aussi élevé la voix en langue sango de la République centrafricaine, pour demander « Doyé Siriri » (amour et paix). C’est par cette prière qu’a commencé l’Année sainte, après le rite d’ouverture de la Porte de la Miséricorde. « Ouvrez les portes de justice; c’est la porte du Seigneur; je rentre dans ta maison Seigneur », a dit le Pape, avant d’entrer seul et en premier dans la cathédrale où l’attendaient les prêtres, les religieux, les religieuses et les séminaristes du pays pour participer à la messe et entendre son homélie dans laquelle il a rappelé que tous, sans exception, attendaient « la grâce, la charité de la paix » et a lancé un nouvel appel à ceux qui prennent injustement les armes de ce monde: « Déposez ces instruments de mort; armez-vous plutôt de justice, d’amour et de miséricorde, garanties d’une paix authentique ».


Pape François mamoha ny Porte Sainte Cathédrale Bangui - RCA

Bangui est devenue ce dimanche 29 novembre 2015 la capitale spirituelle du monde, la capitale de la prière. Le Pape François a officiellement inauguré le Jubilé de la Miséricorde, en Centrafrique, un pays exténué et oublié. Il a posé un geste historique en ouvrant la porte sainte de la cathédrale de Bangui, située au cœur d’une capitale dévastée, aux périphéries du monde, où les infrastructures sont vétustes ou inexistantes, où la misère est extrême. Un geste historique, porteur d’espérance

Loin du faste somptueux de la basilique Saint-Pierre, la Porte Sainte de Bangui se compose d’une grille en bois, en forme de porche, qui donne directement sur la nef, laissant passer la lumière et la fraicheur. Devant cette porte ouverte sur le monde, le Saint-Père s’est arrêté, ému, recueilli. « Ouvrez les portes de la Justice », a-t-il récité sur un ton solennel, le visage grave. « Nous demandons la paix, la miséricorde, la réconciliation pour la Centrafrique et pour tous les pays en guerre. Nous demandons la paix », a-t-il scandé en sango, la langue du pays, suscitant un tonnerre d’applaudissements.

« Nous devons pardonner », a martelé le Pape dans son homélie insistant sur l’amour des ennemis qui prémunit contre la tentation de la vengeance et contre la spirale des représailles sans fin. « Les agents d’évangélisation doivent être avant tout des artisans du pardon, des spécialistes de la réconciliation, des experts de la miséricorde ». Et le Pape a lancé un appel à« tous ceux qui utilisent injustement les armes de ce monde afin qu’ils déposent ces instruments de mort. Armez-vous plutôt de la justice, de l’amour et de la miséricorde, vrais gages de paix ». Le Pape François en est certain :« Dieu aura le dernier mot ».


Cathédrale Notre Dame de l'Immaculée Conception - Bangui
Crédit photo: centrafrique.com

Fanamarihana:

Nanakana io anton-dia masina io, araka izay azon-dry zareo natao, ny mpitondra fanjakana frantsay. Eny, hatramin’ny fitateran’ny miaramilany hatraty afovoan-tanàna tamin'ny fiara mifono vy ireo andian-jiolahy mpampihorohoro hatramizay. Tsy tahotra, tsy henatra intsony. Olon-tsotra an-dàlambe no vavolombelona izany.

Saingy ahoana, hoy ianareo ? 

Nivory ny sarambabem-bahoaka. Ny kristianina sy ny silamo ary ny mpandàla fomban-drazana. Nanome toky fa hiaro manokana ny Pape François. Isak’izay làlana nodiavin’io Olobe ara-panahy io dia nanao tohivakana nifandimbiasana ny vahoaka. Nihazakazaka nanila ny fiara nitondra azy. Zaza amam-behivavy, zokiolona, tanora. Hatramin’ny andiana moto-taxi

Bouclier mobile humain no filaza izany.

Nandamohaka tanteraka ny fikasandratsin-drangory menasofina mpampiady an-trano, mpamporisika sahotaka. Hentitra ny Iraka Masina: " Dieu aura le dernier mot."

DOYE SIRIRI… Amour et paix.

KIRANYL - Bangui, 29 desambra 2015.

samedi 26 décembre 2015

INCH ALLAH ! ALLELUIA !!

Grande île située dans l’Océan Indien, Madagasikara abrite environ 22 millions d’habitants. Réputée pour sa faune et sa flore exceptionnelles avec un fort taux d’endémicité, elle demeure jusqu’à présent tributaire des aides internationales même pour son propre budget de fonctionnement.
Dotée d’un potentiel en ressources naturelles d’une diversité encore méconnue, son rang dans les classements conventionnels par les institutions spécialisées fait la honte de ses ressortissants.
Les problèmes de mauvaise gouvernance sont récurrents. D’ordre politique, selon les observateurs avertis. Que dire quand au sortir de la colonisation française en 1959 pour une indépendance tronquée en 1960, les régimes politiques auront successivement enseveli le pays dans les abysses d’une misère de plus en plus crasseuse ?
Crises cycliques à répétition. Puis retour case départ accompagné de régression. A se demander si aujourd’hui existe-t-il ailleurs société plus pyramidale que la sienne.
La braderie des biens patrimoniaux nationaux s’alourdit de l’hémorragie incessante de ses compétences de « high personal value ». Trop ingrat d’y demeurer pour les élites soucieuses d’éthique en général et de déontologie en particulier.
Trop de gabegie, d’indiscipline et d’impunité. Les signaux témoins de qualité de vie virent presque tous au rouge vif. Les indices d’insécurité sont implacables. No comment !
Seule lueur, l’accès de ses musiques à l’international. TSILIVA avec son kilalaka mâtiné d’afro-funk à l’échelle africaine et le rock garage de THE DIZZY BRAINS en Europe.
Comme dans tout pays livré à lui-même, la créativité artistique propre aux individus immunisés par la galère, selon le jargon du milieu, se trouve exacerbée. A l’absence d’industrie culturelle se substitue la forte volonté des artistes survoltés et des mécènes aux convictions insubmersibles.
Quand rien ne va, seule la culture perdure.
A cette ère-ci de la mondialisation, la majorité des acteurs culturels non-formels fait preuve d’ingéniosité et de témérité. 

Les ésotéristes se révèlent dans les réseaux sociaux pour partager leur héritage ancestral de mieux en mieux informatisé. Donc, de plus en plus accessible au grand nombre. En tout cas, pour celui qui s'enorgueillit peu de qu'il est ou de ce qu'il a pour ne jamais cesser de s'améliorer et de continuer à se parfaire.
Parallèlement, les leaders d’opinion culturels s’affranchissent du joug conventionnel et du politiquement correct. Surtout vis-à-vis de l’histoire officielle imposée par les détenteurs du sceptre politique en fonction des périodes de domination. Leur libre expression élargit enfin tribune grâce à internet.
Bien sûr, inutile de pavoiser. Ce bel optimisme est aussi minuscule qu'une graine de... Sénevé.
Acculés dans leurs pires retranchements, les lendemains de La Grande Île verront-ils l’aurore du progrès grâce à la revigoration culturelle ?
Pour ainsi dire, à l'aide d’une délicate dialectique associant renaissance ontologique et réappropriation identitaire ?

Inch Allah !


Alléluia !!


VAHÖMBEY, 20 décembre 2015


jeudi 10 décembre 2015

FANAMBARANA PÔLITIKA.

Filoham-boninahitra mpanorina ny antoko pôlitika FAnambinana MAdagasikara – FAMà izay nanolotra azy tamin’ny fifidianana filohampirenena 2013 no mandray fitenenana etoana.

Tompokolahy sy tompokovavy,

Masi-mandidy ny birao nasionaly FAnambinana MAdagasikara - FAMà. Izy no manapaka tanteraka mikasika ny jery sy lahasa ho an’ny fiainam-pirenena. Mpanolokevitra fotsiny ihany ny mpanorina rehefa ilainy. Noho izany, izay ambara etoana dia am-batany fotsiny ihany.

A. NOSIKELIM-BAZIMBA MALAGASY

Nosikelim-bazimba Malagasy antsoin’ny frantsay hoe Iles Eparses no anton-dresaka etoana. Koa voninahitra ho ahy ny manambara izao manaraka izao.

1. Malagasy iringiriny ireo nosikelim-bazimba ireo. Tsy misy dinika intsony mikasika izany. Fanatanterahana izay fanamafisana takian’ny lalàna iraisam-pirenena sisa tanterahana antsakany sy andavany. Mazava ny toro-làlana nomen’ny Profesora Raymond Ranjeva mikasika an’izay.

2. Mendrika atao valan-javaboaàry ho an'izao tontolo izao ho eo ambany fiahian’ny sampana mpiantoka izany ao amin’ny fikambanambe iraisam-pirenena ireo Nosikelim-bazimba Malagasy ireo.

3. Tsy tokony kororohan’iza na iza itrandrahana harena ankibon-dranomasina. Na solika, na gaz naturels, … Na inona, na inona ka mety ikororohana izay ao ankibon-dranomasina ao.

Mahampy antsika eto Madagasikara ihosanosànana mandritra ny anjato taona ny harenantsika ankibon’ny tany. Sahaza !
Aoka hipirina sy hivalona ho an’ny taranaka fara-mandimby izay tahiry voajanaàry kobonin’ny Nosikelim-bazimba Malagasy.

B. FOTO-KEVITRA

1. Manohana ankitsim-po izay hetsika rehetra ataon’ny mpiaro zon-tanindrazana Malagasy ny tenako.

2. Rariny sy hitsiny ny hetsika omanin’ny mpikàrakàra ho an’ny sabotsy 12 desambra 2015 ao Antananarivo.
Ilaina ampahafantarina mazava ny fanjakana frantsay ny hadisoany manao bodongerona sady mitrandraka sahady ireo Nosikelim-bazimba Malagasy ireo.

D. FIALAN-TSINY

Nohon’ny antony ara-pivelomana manokana dia manan-dahàsa mibahana tontolo andro ny fotoanako aho io sabotsy 12 desambra 2015 io.
Mifanitsaka ny fotoana. Ny mpaniraka ahy amin’ny raharahako andavanandro “ ingénierie culturelle ” no namaritra hatry ny ela io andro io anaovanay fivorian-dehibe fanapahan-kevitra.

Noho izany, tsy afaka hiara-hifanontrona ankalamanjàna amin’ny mpiaro zon-tanindrazana ny tenako io andro io.
Manamafy etoana ny fiaraha-mirona amin’ny mpitia tanindrazana Malagasy rehetra isak’izay mahatsiaro koa azo atao.

Mankasitraka tompokolahy,
Mankatelina, tompokovavy.
Samia tena Andriamanitra isika mianakavy.

Antsirabe, alakamisy 10 desambra 2015.


RABEARISON Roland Dieu Donné Vahömbey.


ROCK ! Mozika !! Filôzôfia !!!


Ho an'ilay iKAKY RôKARôKA, efa masoandro mihilana, finaritra velom-pandimby mahavaky sehatra iraisampirenena dia ito lahatsoratra vahiny ito no mahadika indrindra hatreto hoe iza THE DIZZY BRAINS.

Ny finoan'ilay iKaky hatramizay ka hatramizao:

" 1. Ny mozika rock no RANGITRA ilaintsika Malagasy hampitreha antsika anivon'ny fanontoloana.


2. Ny filôzôfia rock no RANITRA ilaintsika hanoritra jery vaovao ho an'ny ampitson'izao tontolo izao."


Mandrangitra masiaka io ry THE DIZZY BRAINS !

Mandranitra tsy ankiato iKAKY RôKARôKA n'aiza n'aiza sehatra ikatrohana, n'inon'inona lahakevitra ifampitadiavana.


Asakasak'izay gasy hiala andaharana.
 
Ny rockers malagasy miroso ambatravàtra, hatrany amparafofon'ainy.



Ho lava velomana anie ny Rock hatreto Madagasikara !

Live intégral:
http://concert.arte.tv/fr/dizzy-brains-aux-trans-musicales

Veille Presse (extraits):




THE DIZZY BRAINS & Vahömbey.





lundi 7 décembre 2015

MAHA-AMBININA NY MAMPANAMBINA NY HAFA.


Krisimasy tam’izay.
Zaza mpangataka teo amin’ny tunnel Ambanidia aho. 
Mangirifiry hatramizao ilay nipitrapitra. Tsy nisy nandraharàha.

Miha-re tsikelikely ombieny ombieny ny hira Krisimasy.

Miandrandra fahagagàna lalandava ra-olombelona isaky ny Krisimasy.

Antomotra ny krisimasy. Manaova soa avokoa. Ataovy amin'ny fo tena madio tokoa.
Tsy misy valisoa andrandraina hirotsaka avy any an-danitra. Mety tsy hisy ankoatra ny fifaliàm-po.

Ny fo no tena lanitra fonenan' Andriamanitra.

KRISIMASY !
Aza miandry fahagagàna fa ... MANAOVA fahagagàna.

Izay soa farany bitika atao, mampamelana tsiky izay tojo azy. Tselaka fahagagàna !

Saintsaino ny tselaka fahagagàna ataontsika tsirairay avy !
Nofinofiso... Iny ê. Lasa tohivakana tselaka fahagagàna !!
Hiteraka FAHAGAGANA SOA goavana, makadiry !!!

Velomina ao am-po i KRISTY.
Na kristianina am-piangonana na tsia.

MAHA-AMBININA NY MAMPANAMBINA NY HAFA.








KABONTSINTSINA EFATRA RAVINA

FINOANA

FANANTENANA

FITIAVANA

FANAMBINANA

vendredi 4 décembre 2015

FIHAMINANA

Inona no antsoina hoe Fihaminana ?

Miadam-pinaritra satria eo ampelan-tànana sy ambany maso avokoa izay ilaina.

Fihaminana no fenitra ho an’ny fampandrosoana. Miainga amin’io fenitra io no tokony andrafetana tanjona isan’ambaratonga.

1.     Zavamisy

Ankehitriny, zara raha raharahiana io fenitra - Fihaminana io. Heverina toa ny mandeha ho azy.

Ny tanjona isan-karazany no hany imatimatesana, atao vaindohan-draharàha.

Lesoka goavana izany. Kilema ho an’ny mpikatroka fampandrosoana.

Telo no anton’izany:

Voalohany, azo tombanana sy refesina ary kajiana ny tanjona.
Noho izany, mora anamarinana ny ankolafim-pitantanana - gestion et management.
Mahatsotsotra ny fikirakiràna kitapom-bola ampiasaina.

Faharoa, ny fampitambàzana fampindramam-bola “omeko-tsy omeko, omeko tsifoifoy”.
Pôlitika famolahana ampiharin’ny ankabeazan’ny tompon-tsonia io. 

Fampanjànaham-bola no fiveloman’ny mpampitrosa.
Ampandinganiny in-droa, atambotsiny in-draika. Ny eo ihany no eo.

Fahatelo, mitoky teny fatratra ny ankamaroan’ny mpiandraikitra fampandrosoana.
Lasitra maty paika no ampihariny. Adiridiry ny tanjona mifanahaka amin’ny baikon’ny mpampindrambola.
Na mifanandrify na tsia amin’ny fenitra Fihaminana sahaza ny toloran-tànana eo an-toerana andraharahàna.
Sahy mitafy lamba imason’ny tompon-tombontsoa – bénéficiaires – ny mpiandraikitra fampandrosoana.

Noho ireo antony ireo, asesika am-boletra ny lahàsa fampandrosoana. 
Tian-kàno, tsy tian-kàno.

2.     Fanàfana

Ilaina ho vanona ny tetikasa fampandrosoana ?

Ifantohana tanteraka ilay fenitra – Fihaminana.

Raha tiana handihy ny anateràn-kira, fantarina mialoha izay mampitsinjaka azireo.

Ireto ny fanontaniana tokony voavaly mialoha ny famolavolàna tetikasa.
Ireto no misava làlana ny fahombiazana:

-          Iza ireo omen-tànana ?
-          Inona no ilainy ?
-          Inona no tiany ?
-          Inona no tsiriritiny ?
-          Inona no andrandrainy ?

Ireo fanontaniana ireo no manoritra ny antsoina hoe affects.

Miainga eo ny fahafantarana izay tokony atao sy ny fahalalàna izay fomba anaovana azy.

Dingana voalohany afaha-manoritra ny famolavolàna tetika sy paika isan-karazany ireo.

3.     Rindran-dahàsa

Lahàsa ho an’ny ingénierie culturelle.

Lafiny subjectif  sy qualitatif  no manamarika azy ito. 
Idéo-logiques eto no resaka.

a.      Process culturel :

-          Firazànana. Tompontany sa zanatany na mpiavy.
-          Finoana. Kristianina sa silamo na nentin-drazana. Mifamahofaho lalandava ireo. Ilaina tsirihana ny fifandrohizany.
-          Fanabeazana. Firafitry ny soatoavina. Tohivakana fiainana sy fahafatesana. Fifampitondràna lahy sy vavy.

b.      Procédure sociétale :

-          Fahefàna. Ara-panjakana sy ara-pirazànana na ara-mpanànana.
-          Famokarana. Antokom-paniraka sy ankabeazan-kirahana.
-          Faninjaràna tombontsoa. Fifamelomana sy fifanjanahana.

Lahasa ho an’ny ingénierie technique

Lafiny objectif  sy quantitatif  no manamarika azy ito. 
Infrastructurel eto no resaka.

d.      Protocole scientifique
e.       Procédé technologique

Tsy ivalamparana ireto farany ireto. Efa mahazatra ny mpisahana tetikasa fampandrosoana.

Ny firindran’ny ingénierie culturelle sy ny ingénierie technique no mandavorary izay kinàsa.

Antony:

Mamparisika ny bénéficiaires tompon-tombontsoa eo an-toerana andraharahàna :

- Handray anjara mavitrika mandritra ny fanatanterahana.
- Hikolokolo izay fotodrafitrasa voatsàngana.

4.     Fanamarihana

Ho an’ny tetikasa iray, mandraharàha in-telo miantoana ny ingénierie culturelle.

1.      Manomana ny famolavolàna.
2.      Manamora ny fanatanterahana.
3.      Mandamina ny fiandraiketana fikolokoloana zava-bita.

     5. Fampahafantarana

Tohivakàn-draharàha sahanin’ny Ingénierie culturelle :

-          Coaching personnes-ressources et intervenants ponctuels
-          Etude, pré-test et communication locale transversale
-          Elaboration axes marketing culturel, social et économique
-          Communication institutionnelle et grand public
-          Post-test, évaluation et audit.

Antsirabe, 04 desambra 2015



Vahömbey RABEARISON
Senior consultant 
BEzoro – ingénierie culturelle ( BE-ic )



SERASERA


034 08 720 04
vahombey@gmail.com